Všetko vyvrcholilo počas môjho prvého roku na výške. Otec hudbu nechápal, no ja som ju miloval. Chcel som hrať, komponovať a cestovať – za hudbou i s ňou. On ale vo mne videl ekonóma s kalkulačkou v ruke. Nakoniec som po ostrej hádke školu opustil a ešte v ten večer ma z domu vyhodil. Mama nás znenávidela oboch a to ma mrzelo najviac.

Možno stačilo málo, no boli sme s otcom ako cez kopírák. Tvrdohlaví, egoistickí, ambiciózni, a často bezohľadní. Nakoniec sa mi podarilo v zahraničí preraziť. Okrem koncertovania, som začal písať hudbu pre film i divadlo, a časom si ma našlo hudobné vydavateľstvo. Postupne sa hladina ustálila, existenčné problémy vytratil, a prišli zmysluplnejšie výzvy. Usadil som sa v Maroku, kde mala korene aj moja žena – Francúzska.

Keď otec zomrel, prišiel čas prehodnotiť celý príbeh. Po skončení smutných dní mama s výhradami uznala, že môj odchod bolo lepšie riešenie z tých horších. Na jej popud som dokonca začal premýšľať, že sa ostanem doma natrvalo.. Nakoniec sa všetko nečakane prevrátilo. Dohodli sme sa s manželkou a bratmi, že rozbehneme v meste nočný klub/bar, ktorý neskôr ponechám v rukách súrodencov. Jediný, komu sa plán nepáčil, bola mama, ale tá nás chcela mať vždy všetkých pri sebe.

Vďaka žene a Maroku si ma natrvalo získal Orient a jeho magický svet. Marocká kultúra a umenie sú fúziou moslimských tradícií a európskych inovácií, a preto sa im dá o niečo lepšie rozumieť. Človek sa obzvlášť rád stotožní s tou voňavou dávkou exotiky, zvláštnym druhom intimity a číreho, nefalšovaného pohodlia. Kombinácia arabských, maurských a berberských vplyvov stvorila maroccan štýl, ktorý som si už dávno zamiloval.

Marocký štýl si vás získa rýchlo. Vynaliezavé a inšpirujúce kombinácie hnedej, oranžovej, červenej alebo slivkovomodrej tvoria základ nádherne namiešanej palety farieb a štýlov. Na druhej strane, berberské domorodné obyvateľstov, ktoré žije prevažne v horách, prispelo k podobe marockého interiérového dizajnu zásadnou mierou – jednoduchosť, geometrické tvary, drevo, koža a keramika.

Aj moja marocká domácnosť vychádza zo základných premís tohoto štýlu. Napríklad okná mám orientované do prírody a využívam ťažké závesy. Nielen kvôli slnku, ale najmä pre dostatok pohodlia a intimity. K závesom patria tiež skvostné domáce koberce. Veľká sedačka, či skôr sedačky, naproti tomu tvoria základ celého zariadenia a miestnosť ich môže mať popri stenách naozaj niekoľko. Pochopiteľne, takéto sedenie musí hosťovi ponúkať aj celú náruč zdobných a dekoratívnych vankúšov.

A nesmieme nezabudnúť na marocké dlaždice. Dodnes sa vyrábajú špeciálnou technológiou, ktorá sa do krajiny dostala vďaka stredovekým Arabom zo Španielska. Tvoria sa z nich celé mozaikové dlažby s neskutočne vynaliezavými geometrickými vzormi. Najčastejšie vidno štvorce, obdĺžniky, tvary diamantu, šesťcípej hviezdy alebo osemuholníka. Ich použitie je takmer nekonečné. Kladú sa na podlahu, zdobia sa nimi stĺpy, klenby aj najrôznejšie výklenky. Z podstaty veci je však úplne nemožné, hovoriť o dlaždiciach a vynechať tému ornamentov. Sever Afriky, vlastne celý region Stredomoria, ich početnými a jedinečnými motívmi doslova prekypuje.  

Súčasné arabské ornamenty, či arabesky majú svoj pôvod aj v antike a byzantskej kultúre. Pôvodné zdroje sa po celé generácie miešali i s vplyvmi okolitých regiónov a civilizácií. Vznikli nesmierne pôsobivé dekoratívne modely, ktoré celé desaťročia dôsledne absorbovali nielen matematické, geometrické, ale aj kaligrafické pramene. Povestné sú práve kaligrafické zdobné texty, ktoré zvyčajne citujú dôležité myšlienky z posvätných náboženských textov, predovšetkým Koránu.

Takto vznikajúce kaligrafické arabesky sa potom aplikujú na mramorové dosky alebo na omietku, najčastejšie v modrej, fialovej alebo zelenej farbe. Favorizované sú dva druhy písma. Naschí, čo je kurzíva alebo kúfske písmo, teda kaligrafické, obdĺžnikové písmo. Kúfske je staršie, viac hranaté a zvýrazňuje vertikálne ťahy jednotlivých písmen. Práve ním sa v prvých storočiach po vzniku náboženstva prepisoval korán. Naproti tomu písmo naschí sa používa od 11. storočia a jeho vynálezcom je učenec ibn Mukl.

Okrasné orientálne arabesky vidíme na svetských stavbách i posvätných miestach. Ich čaro spočíva najmä v tom, že vybrané fragmenty sa opakujú v určitom rytme a štruktúre, čo zároveň eliminuje potrebu akéhokošľvek pozadia, keďže všetky vzory do seba precízne zapadajú. Moslimovia veria v nekonečno a večnosť. Prechodnú pozemskú existenciu berú ako nepodstatnú záležitosť na ceste do Raja. Aj preto bolo dôležité vytvoriť nekonečne sa opakujúci vzor, ktorý bude vystihovať práve hlbokú vieru vo večnosť mimo pozemského sveta. Arabesky sú práve takýmto vzorom, stelesnením v podobe rôznych ozdôb.

Okrem dokonale zvládnutej, ozdobnej kaligrafie Orient a arabské krajiny najviac využívajú dva základné vzory: girih a iSlim. Preklad slova girih znamená niečo ako lúč, či uzol a je symbolom štruktúry sveta v islamskom chápaní. Jeho konštrukcia spočíva v matematických výpočtoch a špeciálnych geometrických sieťach. Základom je vždy kruh, rozdelený na pravidelné segmenty, teda polygon, štvorec alebo obdĺžnik.

Naproti tomu iSlim vychádza skôr zo sveta prírody, najmä z kvetinových ornamentov, listov, kvetov, stoniek rastlín a podobne. iSlim sa dá napr. veľmi často vidieť ako nekonečná rastlinná špirála, vyjadrujúca cestu vo večnej Božej záhrade a základné myšlienky o stálom pokračovaní. Zjednodušenou formou vzorov iSlim je potom khatam, ktorá tento typ zdobenia pretvorila do čisto abstraktnej štruktúry.

Z iných ozdôb pomerne často objavíme trojuholník, teda symbol božieho oka alebo šesťcípu hviezdu, čo je metafora šiestich pilierov muslimskej viery. Nádheru interiérom aj dlažbám otvorených priestorov potom dodáva neprekonateľné majstrovstvo remeselníkov a umelcov, vychádzajúce z kombinácií girih, iSlim a kaligrafie.

Ale vráťtme sa z magického, pestrofarebného Orientu naspäť domov, do Bratislavy. O nočnom klube/bare bolo teda v rodinnej rade jednomyseľne rozhodnuté, čo ma napĺňalo pocitom zadosťučinenia a smútku zároveň. Moju radosť sprevádzal fakt, že ak treba, všetci vieme držať pri sebe a tiahneme za jeden povraz. Smútok smeroval k otcovi a jeho márnej a nenaplnenej túžbe po inom, jemu podobnom synovi.

Skvelé priestory do našej spoločnej myšlienky ponúkol najmladší brat. Bývalé budovy priemyselných skladov na okraji mesta, ktoré však mali výbornú dostupnosť, museli skrátka dostať novú, nanajvýš modernú šancu. Stáli sme tak spoločne pred otázkou, kto nám s ich premenou odborne poradí, kedže ani jeden z nás takýmto schopnosťami nevládol a navyše, chceli sme tým premeneným priestorom vtisnúť lákavú podobu ducha Orientu a môjho milovaného marockého štýlu.

Po nejakej chvíli vyplnenej hľadaním, sme získali kontakt na pani Pavlínu Lipkovú a spoločnosť ORIGINE INTERIER DESIGN, realizácia, návrh interiéru reštaurácie Bratislava. Predstava spolupráce bola vcelku jednoduchá. Skúsim pani Lipkovej sprostredkovať moje nápady, smerovania a ciele, no a všetko ostatné už bude v jej osobnej tvorivej réžii. Dôvody? V prvom rade nie som v tejto oblasti žiaden odborník. To, čo viem a poznám sú len kusé a málo kreatívne znalosti. A za druhé, hudba je pre mňa všetkým, a nemôžem sa jej venovať na preskáčku s inými činnosťami.

Odľahlo mi už pri našom prvom sedení. Pani Lipková rýchlo a bezozbytku pochopila nielen moje motivácie, nasmerovať nočný podnik smerom k magicky orientálnej atmosfére, ale mala potrebné znalosti o kultúre a umení interiéru v tejto časti sveta. V tej chvíli som nadobudol jasné vedomie, že všetko dopadne dobre.

Nočný klub bol mojim snom už veľmi dávno, hlavne preto, že som svojou podstatou muzikant a hudba ma obklopuje neustále, a to v rôznych podobách. Zároveň som uvažoval o aj o priestore pre možnosti prezentácie, koncertov a rôznych hudobných akcií. Hudbu treba počúvať a cítiť, a tak som chcel dať týmto krokom istú šancu hudobníkom od nás, aj zo zahraničia a organizovať živé a autentické koncerty, prípadne iné podujatia.

Priestory, ktoré brat pre náš nápad našiel sú v skutočnosti pomerne rozľahlé, veď majú okolo 1000 metrov štvorcových, čiže parádny flek na výbornú muziku. Priestor je zároveň nádherne členitý, čiže nejde o dajakú jednoliatu a fádnu plochu prefabrikovaného skladiska. Vytvára sa tu teda množstvo útulného azylu, kde sa dá nielen dobre počúvať hudba, prípadne tancovať, ale aj intímne posedieť a v pokoji hovoriť.

Náš nový klub bol rozdelený na jednotlivé terasy plus horné poschodie. Celkom naspodu, takmer uprostred, nájdeme veľký bar v tvare obdĺžnika, ktorý dostal fantastický, žiarivo biely kabát. O kúsok ďalej leží pódium a priestor pre hudobníkov, aparatúry, premietacie plátno, príp. tanečný parket. Čo všetko sa dá na tomto super flexibilnom mieste podniknúť je už len otázkou nápadov a chuti na ich realizáciu.

Veľmi sme si dali záležať na poriadnom ozvučení a svetelnej výbave. Nočný klub predsa tieto zložky charakterizujú a dávajú mu punc jedinečnosti. V tomto kontexte sa potom niesli aj úvahy o celkovom zariadení týchto priestorov. Nemali sme za cieľ urobiť dajakú exkluzívnu sálu, kde budú len miesta pre koncerty, divákov a pódium pre hudobníkov. Chceli sme, aby klub disponoval dostatočnou dávkou odvahy, pružnosti a chuti hľadať nové nápady, pričom interiér nemal a nesmel v takýchto úvahách prekážať.

Na jednotlivých terasách tak nájdeme boxy na sedenie, ktoré sa v takto zorganizovaných priestoroch vždy osvedčili. Myslím, že by bolo nosením dreva do lesa, hovoriť o ich výhodách, ale takéto posedenie spojí aj cudzích ľudí, nieto priateľov alebo dobrých známych. Intímne, pohodlné a príjemné sedenie, to sú hlavné prednosti boxov. Sedačky, ktoré pohodovo a šarmantne objímajú stoly, majú čiernu farbu, no dekorácie evokujú orientálnu atmosféru. Plocha každej zo sedačiek je navyše oživená drobnými bielymi prvkami, ktoré vďaka UV svetlám v prítmní žiaria a svietia. Jeden z ďalších, nápaditých a veľmi decentných prejavov magičnosti a tichého luxusu ďalekého Orientu. Treba hádam doplniť, že pôvabný dekoratívny motív zo sedačiek sa opakuje aj na položenom čiernobielom koberci, čo celé ovzdušie našich terás zjednocuje, no zároveň nebadane povyšuje a zatraktívňuje.

Farba stolčekov v boxoch krásne korešponduje s doskou baru na prízemí, čiže všetky sú snehovobiele, lesklé a pre hosťa nadmieru lákavé. Musím sa taktiež pochváliť malou, ale vtipnou a kreatívnou drobnosťou. Na každom zo stolíkov bol zabudovaný neveľký reproduktor, takže prezentovaná hudba sa nesie po celom priestore klubu aj bez toho, aby znela neprirodzene hlasito, či bola akokoľvek inak skreslená. Pokiaľ ide o vzhľad boxov, ešte drobná poznámka. Jednotlivé sedačky od seba oddeľujú biele, polkruhové dosky, takže ich vzhľad aj v tomto smere naväzuje na dizajn baru.

Treba prezradiť, že na hornom poschodí nášho nočného klubu sa okrem popisovaných, Orientom jemne inšpirovaných sedačiek, nachádza ešte jeden bar. Vizuálne ide o menšieho súrodenca hlavného baru. Líši sa v prvom rade svojim umiestnením. Hlavný bar, ako som už povedal, vytvára akýsi centrálny bod prízemia a okolitý priestor ho doslova obopína.

Bar na poschodí bol ale riešený klasickou formou, teda chrbtom k stene. Plocha zadnej steny poskytuje atraktívny priestor pre nápaditné svetelné dekorácie, pričom svetlo a jeho kresby, využíva k svojej prezentácii aj telo samotného baru. Na frontálnej doske baru bola vytvorená akási plastická vlna, ktorú podsvecujú led svetlá. V prítmní nám vzniká nielen pôsobivá hra svietiel a tieňov, ale celok evokuje pôsobivé geometrické dekorácie, vlastné orientálnym stavbám. Hostia pri bare si navyše môžu užívať biele, kožené stoličky na chrómovanom podstavci, ktoré majú kužeľovitý tvar a veľmi silne pripomínajú štýlové taburetky, ktoré dôverne poznám aj z mojej novej vlasti.

Keď som po prvý raz prechádzal priestormi nášho dokončeného nočného baru, pripomenul mi príbeh môjho domu v Maroku. S manželkou sme vtedy sedeli uprostred prázdneho vnútorného dvora starého domu, všade bolo ticho, a len občas sa ozvali vtáci. Tušili sme, že nás čaká more práce a nervov, kým všetko oživíme a zmeníme podľa našich predstáv a z tých štyroch stien urobíme domov. Vedľa mňa bola na stoličke opretá moja spoľahlivá, časom a cestami poznačená klasická gitara. Vzal som ju pomaly do rúk a začal – len tak, celkom podvedome – vybrnkávať dajakú melódiu, čo ma práve napadala. Tie obyčajné tóny priestor nebadane premenili a obaja sme sa na seba usmiali, aj keď stále mlčali. Boli sme doma.