Keď sa Andrew Clifton, hrdý a neprístupný lord Amberstall, stane terčom posmechu svojich priateľov z londýnskej smotánky, zanevrie na mesto a utiahne sa do ústrania na škótsky vidiek. A keď sa potom po roku na matkinu žiadosť vracia domov, na ceste do Londýna sa mu zraní kôň a Andrew z neho doslova padne k nohám krásnej, temperamentnej a excentrickej Katie Moorovej.

Hoci je Katie dcérou grófa, odjakživa sa lepšie cítila v stajni s koňmi než v snobskej spoločnosti. So svojím osamelým životom na vidieku je spokojná a vonkoncom neráta s tým, že jej doň raz vtrhne škrobený lord a obráti ho naruby. Tí dvaja ani nemôžu byť rozdielnejší, a predsa medzi nimi od samého začiatku poriadne zaiskrí. Svojrázna Katie však skrýva tajomstvo, ktoré môže ukončiť ich nekonvenčný vzťah ešte skôr, ako sa vôbec začal…

On je dokonalý džentlmen… …ona však čosi celkom iné ako dáma.

Ako prísť o lorda je pôvabný ľúbostný príbeh z regentského Anglicka, ktorý je plný erotického napätia a vášne, ale aj tajomstiev, nebezpečenstva a intríg.

Od Elizabeth Michelsovej vyšli v slovenčine už dve knihy – Milovať vojvodu a Zaľúbený lord. Teraz k nim pribudla tretia a fanúšičky historických romancí sa tešia. Ako píše prestížny Publishers Weekly, „rozprávačský štýl Elizabeth Michelsovej je naozaj jedinečný – celkom si vás získa šarmom, duchaplnosťou a neodolateľnou emotívnosťou.“

Začítajte sa do novinky Ako prísť o lorda:

Náraz. Vír vzduchu. Zaerdžanie koňa. A praskot dreva.

Všetko sa spomalilo. Keď sa Andrew chcel nadýchnuť, zrazu letel dopredu. Na okamih stratil vedomie. Ako sa to stalo? A kde je Shadow? Kde je on?

Dotlčený, prenasledovaný, a teraz sa ocitne na neznámom dvore. Dnešok nebol príjemný. Ak má do súmraku nájsť dajaký hostinec, musí sadnúť na koňa a vydať sa na cestu. Potlačil netrpezlivosť a nevšímal si bolesť v chrbte. Dievča, s ktorým sa rozprával, odišlo, no o chvíľu sa vrátilo.

Obzrel sa a prvý raz na ňu lepšie pozrel. Oblečená bola nezvyčajne. Nezvyčajne je slabé slovo. Nohavice, čižmy a tmavoryšavé vlasy zapletené do voľného vrkoča, ktorý sa už pri prvom náznaku vánku mohol rozpliesť. Nevyzerá ako dáma. A predsa… spôsob, ako rozpráva, ako sa pohybuje…

No nesmie si dovoliť, aby odviedla jeho pozornosť. Nemá na to čas. Musí nájsť Shadowa. Keď zahvízdal, zbadal, že kôň leží neďaleko neho v tráve.

Zranený. Asi len uvoľnená podkova, povedal si v duchu, aby sa upokojil.

No keď sa k nemu popri dievčati pretisol, bolo mu jasné, že je to vážnejšie. Videl, že kôň sa nevládze postaviť, čo vždy znamená, že je vážne zranený. Zovrelo mu hruď. Bože, len nech sa uzdraví. Musí sa uzdraviť. Bolesť v očiach koňa bola očividná. „Došľaka!“

Prečo preskakoval plot na neznámom mieste? Zbavil sa chlapa za pätami, no za akú cenu? Kľakol si a pohladkal koňa po hrive. „Si osť v mojom zadku. Vieš to, však?“ Vzdychol a skúmal koňa. Hľadal zranenie. Napokon zbadal hlbokú ranu na zadnej nohe. Ťahala sa po celej kosti až k predkoleniu. Andrew sa mykol. „Nie, teraz nemôžeš byť zranený!“

Shadow odfrkol, hlavou drgol do svojho pána. V očiach mal smútok.

Andrew potlačil slzy, premáhal dojatie. „Viem, chlapče, viem…“

Prežili spolu ťažké časy. On a Shadow. Jeho posledné dni na Amber Hollow, roky v Škótsku… Hoci to úžasné zviera bolo koniec koncov príčinou jeho odlúčenia, Andrew svojho kedysi skvelého dostihového koňa neprestal mať rád. V tom si boli podobní – z bývalej slávy zostali len trosky. A v istej chvíli sa zo Shadowa stal kamarát.

Andrew si oprel čelo koňovi o hlavu, ako to urobil už veľa ráz, a čakal, kým zafŕka, aby mu prejavil náklonnosť. Keď nezafŕkal, Andrew sa vzpriamil, pozrel mu do oka a zaklamal: „Uzdravíš sa, neboj sa. Vyliečime ťa.“

No vedel, že ich spoločná cesta sa končí. S tou zranenou nohou kôň nemôže ísť ďalej. Taká rana sa môže infikovať. A infekcia zabíja.

Pri predstave, že by mal sadnúť na iného koňa a odcválať, mu zovrelo žalúdok. No čo má robiť? Musí ísť domov, napraviť škody, ktoré napáchala jeho mama. Nemôže tu zostať.

Ťažké rozhodnutia v záujme dobrého obchodu, s tým mal celoživotné skúsenosti. Potlačil slzy a upravil koňovi uzdu. Rituál narovnávania koženej uzdy na hnedej srsti dôverne poznal. Uzda bola, samozrejme, dokonale vyrovnaná, no uhládzanie ho upokojovalo.

„Nevyzerá to dobre,“ prehodila žena za jeho chrbtom.

Andrew si utrel oči do rukáva. Ktovie, ako dlho ho pozoruje. „To teda nie,“ odvetil.

„Asi sa zranil, keď sa zvrtol vo vzduchu. Vás to odhodilo dosť ďaleko. Nechcel spadnúť tam, kam ste spadli vy – tam, kde som sedela ja. Naozaj ste nemali skákať do neznáma.“

„Vy patríte k tomuto panstvu?“ Vstal a kývol na rozľahlé pozemky. Shadow trpí. Nechcel to naťahovať ani o sekundu dlhšie, ako bolo nevyhnutné.

„Bývam tu, ak sa pýtate na to.“ Opatrne pristúpila bližšie.

„Dobre. Predpokladám, že v stajniach sú nejakí chlapi, ktorí by mi mohli pomôcť…“ Vrhol utrápený pohľad na Shadowa – teraz sa mu hlavou opieral o nohu. Nemohol to vysloviť, nie pred Shadowom. „Mohli by mi pomôcť odniesť koňa z tohto poľa.“

„Samozrejme. Pošlem po nich.“

Vďačne prikývol a dodal: „Sú tu nablízku nejaké kone? Na predaj?“ Hlas mu zhrubol od žiaľu. Došľaka!

„Nablízku? V tomto kúte nie je nič ‘nablízku’. A vy koňa máte. Samozrejme, ranu treba obviazať…“

Shadow za ním odfrkol. Vie to. Jeho kôň vždy všetko vie. Andrew zaťal zuby a obrátil sa tvárou k mladej žene. Nechcel sa dívať na koňa, keď rozhoduje o jeho osude. „Potrebuje viac než obväz a potľapkanie po hlave, mylady.“

„Mám skúsenosti s koňmi. Aj so zraneniami, po ktorých kôň zostane ležať hodiny na zemi, a toto…“ – odmlčala sa a kývla na Shadowa – „to sa dá vyliečiť.“

Nechápe to. Samozrejme, chcel svojho koňa zachrániť, no tá rana na nohe a pravdepodobne natrhnutý sval sa nedajú vyliečiť.

„Smrť môže byť niekedy vykúpením,“ zamrmlal.

Pri jeho slovách sa mykla. „Smrť nikdy nie je vykúpením. Ani pre tých, ktorých zasiahne, ani pre tých, čo zostanú a musia sa vyrovnať so žiaľom. Iste o tom niečo viete, ale…“

„Musím dodržať plán. Nemám čas debatovať o morálke veterinárstva, lady…“

„Lady Katie Moorová, dcéra grófa z Ormesby a vaša jediná šanca, ak odtiaľto chcete odísť na chrbte nejakého koňa.“ Podávala mu ruku, nie ostýchavo ako grófova dcéra, ale rázne ako muž.

„Teší ma,“ zamrmlal Andrew, hľadiac na jej špinavú, holú dlaň. Držala ruku vo vzduchu, až po končeky prstov ju mala špinavú od hliny. Vari očakáva, že jej podá ruku? Toto sú jeho jediné rukavice. Potrebuje však od nej kúpiť koňa. Vzdychol a zovrel jej prsty.

„Teší vás? Naozaj? Tak potešenie musí byť iba na vašej strane, lebo ja nič také nepociťujem.“